Vážení delegáti a vážené delegátky,

krásny, milý prívetivý a úspešný deň Vám prajem a najmä všetko dobré do Nového roka 2024. Vítam Vás opäť na pôde Právnickej fakulty, tento rok po prvýkrát. Verím a dúfam, že tento rok bude pre Vás znova o niečo lepším ako ten predchádzajúci, že spoznáte nových ľudí, nazbierate nové zážitky, užijete si príjemné chvíle a zažijete krásny rok plný úspechov. No stačilo tejto sentimentálnej chvilky, predsa len už nie je 1. 1. , kedy ste to počúvali celý deň, každú minútu dookola.

Ani sa radšej nebudem pýtať na Vaše predsavzatia na tento rok. Dúfam, že ste všetci úspešne prestali fajčiť, piť alkohol, jesť Mekáč a, že po workshope pôjdete miesto do Blanice domov sa učiť, alebo do fitka, ako všetky dni predtým, tak ako aj JA (žmurk). Každopádne v tomto mojom príspevku sa okrem tohto nevtipného úvodu, viac predsavzatiam venovať nebudem. Ak by ste si totiž o nich chceli prečítať niečo viac, dočítate sa to na strane 4, v článku od Janči Staňkovej. No dovoľte mi popriať Vám šťastie a silu ak už ide o akékoľvek predsavzatie, no nezabúdajte, na to niečo zmeniť nepotrebuje Nový rok, stačí Nový tok (myšlienok, alebo hodnôt – doplň si čo chceš, podľa vlastného uváženia – mne šlo o rým).

Už je takým mojím zvykom, že tento editoriál využívam ako priestor, kde sa môžem rozrozprávať a polemizovať o mojich myšlienkach na rôzne veci, pričom sa v každom čísle snažím byť tematický. Avšak až teraz som si uvedomil, že vlastne na toto moje moralizovanie a filozofovanie nedostávam feedback, či sú tieto moje výlevy relevantné alebo nie. Či sú aspoň trochu vtipné, alebo sa snažím zbytočne, či vo Vás vyvolávajú určité emócie/pocity, alebo sú len nezafarbenými čiernymi slovami na bielom papieri. A či ich vôbec čítate, alebo túto sekciu s radosťou preskakujete, lebo si pomyslíte, že “veď predsa tam ten Adam, aj tak určite nenapísal nič zaujímavé“.

A tak to teda otestujem. Ak ste tento Editoriál náhodou čítali, nájdite si ma na workshope (pre tých, ktorí nevedia ako vyzerám – nevyhovárajte sa, na stránke summitu je moja fotka pri orgáne EÚ), prídte za mnou a povedzte mi nejaký vtip. Fantázií sa medze nekladú, aj keď áno, najradšej mám čierny humor a dad jokes, no budem rád za všetko. Príďte za mnou, povedzte mi vtip a s ním aj Váš názor na túto sekciu. Či to podľa Vás má zmysel, či ste si Editoriál prečítali prvýkrát, alebo ho čítate pravidelne, a v tom prípade, ktorý sa Vám páčil najviac.

A neplatí to len na mňa, ak sa Vám totiž niečo páči, pobaví Vás to, ste s tým spokojní, nebojte sa to povedať nahlas – autor to určite ocení a zlepšíte deň aj jemu aj sebe. Buďme v roku 2024 odvážni, nebojme sa vyjadrovať naše názory, nebojme sa dávať komplimenty a najmä sa ich nebojme prijímať.

Príjemný deň, a podobne aj rok, plný úsmevov, Vám praje
Váš šéfredaktor Adam

Adam Didecký

Adam Didecký

šéfredaktor

adam.didecky@amo.cz

více informací ▼

Adam Didecký je študentom Medzinárodných vzťahov a žurnalistiky na Fakulte sociálních studií Masarykovej univerzity v Brne. Pochádza zo studenej podtatranskej klímy, konkrétne z Popradu, a všetkým hovorí, že sa narodil v ihličí a nie v nemocnici. Okrem summitu, stážuje v denníku N a najbližší semester strávi na študijnom pobyte v Izraeli. Vo voľnom čase rád chodí po horách a plazí sa po štítoch, číta knihy, snaží sa fotiť a športovať.

Témata čísla:

Honest Guide: Jak na udržitelné předsezvzetí?

Rozhovor s Luďkem Niedermayerem nejen o eurovolbách

Zpravodajství ze světa a historické okénko

From Pyongyang with love: Sblížení Ruska a Severní Korey

Delegátská rubrika: Populační vývoj území ČR

Stálé téma: Vztah člověka s intimitou

Co na to AMO? Vzestup krajní pravice ve třech dimenzích

Pod pěti kruhy: Olympiáda po francouzsku!