Náš občasník je po měsíci zpět s 3. předvánočním vydáním!

Vážené delegátky, vážení delegáti,

som veľmi rád, že Vás po mesiaci môžem opäť privítať na Právnickej fakulte UK, dnes spoločne namiesto revolučnej atmosféry, s tou vianočnou. Všetci už určite stresujete nad tým, čo na poslednú chvíľu kúpiť svojim najbližším, prípadne či ste vybrali dobré darčeky, koľko zjete šalátu, alebo po koľkých kilách zjedených perníčkov Vás odvezie sanitka. To sú, samozrejme, všetko veľmi dôležité veci, ktoré k Vianociam patria, no viac o nich hovoriť nechcem, dočítate sa o nich totiž v dnešnom vydaní Chronu na strane 6.

Čo je pre mňa mojím obľúbeným vianočným zvykom, je nadávanie na to, ako rýchlo ten rok opäť zbehol. Ešte len prednedávnom som mal narodeniny (17. 1. , ak by ste mi chceli niečo kúpiť), a už zas je tu koniec roka. Mám pocit, že to bola cesta ako z rýchlika, a že za ten rok sa stalo neuveriteľné množstvo vecí a zároveň nič nové. Vždy keď sa snažím zaspomínať čo všetko sa zmenilo, zastavím sa pri myšlienke: “veď vlastne nič“. Avšak to je práve ten klam toho skutočného množstva zmien a zážitkov. Udialo sa toho totiž toľko, že vybrať pár najdôležitejších vecí je únavne zložité a preto nám mozog radšej povie, že všetko je tak ako bolo.

No v skutočnosti nie je. Ak nežijete v jaskyni, zákope, väzení, alebo pivnici, za rok sa vo Vašom živote udeje milión vecí, ktoré formujú Vašu osobnosť. Sú to veci či už príjemné, alebo nepríjemné, sú to novonadobudnuté priateľstvá, alebo naopak ukončené vzťahy, sú to nezabudnuteľné zážitky, no aj hrozivé skúsenosti. Všetko z toho však za rok naberie takú rýchlosť, že nemáme ani chvíľu času sa v dnešnej dobe zhonu sa za tým obhliadnuť. Ja na to využíva práve Vianočné sviatky. Bude to síce znieť ako klišé, no v posledných rokoch na vysokej škole som si naozaj uvedomil, že Vianoce nie sú o darčekoch. Sú o tom, že po dlhom čase vidíte svoju rodinu, blízkych a kamarátov, na ktorých počas roka nemáte toľko času. A okrem toho je to aj čas reflexie toho, čo sa Vám za rok prihodilo.

Pre mňa budú tieto Vianoce výnimočné. Najmä kvôli tomu, že som bol vyše pol roka presvedčený, že ich nebudem tráviť doma, ale v Izraeli. Ale ako sa hovorí človek mieni, Hamás mení. Každopádne okrem môjho nevydareného pobytu budem spomínať na letný festival, ktorý som prežil na antibiotikách, na koncert pianistu v Rímskom amfiteátri, alebo rockové šialenstvo spojené s dažďom na milánskom štadióne. Spomeniem si na svoj najťažší letný semester, prvú Summitiu konferenciu, na smutné sťahovanie z Brna a prekvapivý návrat do neho späť. Pripomeniem si tváre nových ľudí, ktorí sa mi prihodili do života, ale aj tváre blízkych, ktorí mi v ňom našťastie ostali a môžem s nimi tráviť šťastné chvíle. Uvedomím si, že rok 2023 sa končí a každý jeden moment v ňom pre mňa niečo znamenal. Uvedomím si, že to čo je skutočne dôležité, je si užívať život naplno a prežívať ho tu a teraz v tomto momente tak, aby som si aj na konci toho ďalšieho roka mohol povedať, že bol pre mňa svojím obsahom výnimočný.

A preto na záver, len krátky odkaz pre Vás. Užívajte si, spoznávajte, skúšajte a milujte, je to to najkrajšie čo v živote môžeme robiť, aby sme na konci nášho posledného roka a posledných Vianoc, spomínali na to, že to stálo za to!

Krásne a príjemné sviatky Vám praje, Váš šéfredaktor